V hodnotení eko-inovačnej výkonnosti členských štátov EÚ za uplynulé dva roky sa Slovenská republika umiestnila na 23. mieste. Vyplýva to z najnovšej edície eko-inovačného profilu Slovenska, ktorý publikovala Európska komisia. Slovensko je umiestnené pod priemerom EÚ v každej z hodnotených oblastí. Oproti poslednému sledovanému obdobiu (2016-2017) klesla pozícia Slovenska o tri priečky.

Podobne ako v posledných dvoch sledovaných obdobiach sú najslabšími zložkami eko-inováčného indexu na Slovensku vstupy do ekologických inovácií a výstupy z ekologických inovácií, ktoré odrážajú pretrvávajúci nízky podiel verejnej a súkromnej podpory pre výskumno-vývojové činnosti. Investície štátu do energetického a environmentálneho výskumu a vývoja predstavovali v sledovanom období 0,01% HDP, čo je 25% priemeru EÚ.  Súčasný eko-inovačný inštitucionálny rámec je fragmentovaný a nedostačujúci. Podiel patentov a publikácií súvisiacich
s ekologickými inováciami zostáva nízky (22% priemeru EÚ), rovnako ako aj mediálne pokrytie tém ekologických inovácií a obehového hospodárstva (25% priemeru EÚ). Nasledujú slabé sociálno-ekonomické výsledky, ktoré poukazujú na nízky podiel vývozu výrobkov z ekologicky inovačných odvetví (51% priemeru EÚ) a nízku pridanú hodnotu v oblasti ochrany životného prostredia a riadenia zdrojov (54% priemeru EÚ).

Na druhú stranu, Slovensko má relatívne priaznivé výsledky v oblasti efektivity prírodných zdrojov, produktivita vody naďalej rastie a v súčasnosti je trojnásobkom priemeru EÚ. Spomedzi 16 ukazovateľov má Slovensko nadpriemerné výsledky v počte certifikátov ISO 14001 (245% priemeru EÚ), počet týchto osvedčení sa však v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížil.

Prekážkami rozvoja eko-inovácií sú slabý systém výskumu a vývoja, ako aj celkovo nepriaznivá kvalita slovenského podnikateľského prostredia. Spoločnostiam chýbajú spoľahlivé informácie, rôzne formy podpory a motivácia na zavádzanie ekologických inovácií. Ciele vzdelávania taktiež nie sú v súlade s potrebou prechodu na klimaticky neutrálnu spoločnosť. Viac pozornosti by sa malo venovať potenciálu digitalizácie pre udržateľný rozvoj.

V hodnotenom období sa však zrodilo viacero nových platforiem pre výmenu informácií a osvedčených postupov. Agenda obehového hospodárstva sa stáva silnejšou a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje je ústredným pre Envirostratégiu 2030, ako aj aktuálne programové vyhlásenie vlády. Zlepšenie zaostávajúcej eko-inovačnej výkonnosti Slovenska bude závisieť od efektívnej realizácie týchto ambícií.