Správa o klimatickom vzdelávaní na slovenských školách
Počas uplynulých mesiacov sme v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach realizovali prieskum o environmentálnom a klimatickom vzdelávaní na slovenských základných a stredných školách. Prinášame Vám zhrnutie výsledkov základe odpovedí 476 učiteliek a učiteľov základných a stredných škôl.
Podľa učiteľov a učiteliek základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ) je najzávažnejšou globálnou výzvou zmena klímy. Na lokálnej úrovni sa javí ako závažnejšie riešiť oživenie ekonomiky po pandémii a korupciu.
Až 79% učiteľov ZŠ a 66% učiteľov SŠ je znepokojených budúcnosťou ľudstva. Väčšina z nich sa obáva vývoja v životnom prostredí (63% ZŠ a 57 SŠ) a približne polovica opýtaných učiteliek a učiteľov vníma ako environmentálne problémy ovplyvňujú ich život, napríklad ako znečistenie vzduchu ovplyvňuje ich pľúca.
Dobré správy
Dobrou správou je, že takmer 80% učiteliek a učiteľov verí, že môžu svojou profesiou zohrať dôležitú úlohu pre ochranu životného prostredia v Slovenskej republike. Podľa viac ako polovice dotazovaných učiteliek a učiteľov vyjadruje ich priamy nadriadený záujem o klimatické otázky, viac ako polovica respondentov tiež uviedlo že sa ich škola snaží prispôsobovať a zmierňovať svoj vplyv na zmenu klímy. Podľa 41% učiteľov ZŠ a 36% učiteľov SŠ patrí vzdelávanie o zmene klímy medzi priority školy.
Ako vzdelávajú učitelia o environmnetálnych témach?
Učiteľky a učitelia ZŠ sa environmentálnym témam venujú aktívnejšie než ich kolegyne a kolegovia na SŠ. Environmentálnymi témami sa zaoberajú aj mimo vyučovania, v rámci školského klubu detí, alebo vedú mimoškolské krúžky.
Najčastejšie sa v rámci environmentálnej výchovy venujú téme narastajúceho množstva odpadov a ochrane životného prostredia vo všeobecnosti. Zmene klímy sa najčastejšie venuje 20% učiteľov ZŠ a 25% učiteľov SŠ. Najmenej zastúpenými témami sú strata biodiverzity, environmentálny aktivizmus, udržateľný rozvoj a degradácia pôdy.
Učitelia sa prioritne venujú rozvoju úcty k životu a prírode (91% učiteľov ZŠ a SŠ) ako aj rozvoju solidarity, rovnosti a spravodlivosti (86% ZŠ a 90 SŠ). Rozvíjanie občianskej a environmentálnej angažovanosti považuje za svoju prioritu zhruba polovica učiteľov. Podstatne menej sa sústredia na to, aby sa žiaci nebáli riskovať (14% ZŠ a 17% SŠ), alebo aby si vedeli pripustiť neistotu (16% ZŠ a 15% SŠ).
Globálne témy, akým je aj zmena klímy, učitelia približujú rôznorodými metódami, pričom najviac využívanou je diskusia v triede (97% ZŠ a 95% SŠ), vzdelávanie hrou (92% ZŠ a 71% SŠ), bádateľská výučba (83% ZŠ a 68% SŠ), tímové učenie (82% ZŠ a 79% SŠ) a projektová výučba (82% ZŠ a 73% SŠ). Najmenej využívanou metódou je miestne zakotvená výučba (40% ZŠ a 28% SŠ).
Ako sa vzdelávajú učitelia v oblasti environmentálnej výchovy?
Vzdelávajú sa predovšetkým individuálne vo svojom voľnom čase (70% ZŠ a 58% SŠ). Druhou najpopulárnejšou vzdelávacou aktivitou sú prezenčné kurzy organizované mimovládnymi organizáciami (napr. Živica, Daphne, Strom života, SOSNA a iné).
Pri príprave vzdelávacích aktivít čerpajú učitelia hlavne zo zdrojov, ktoré získali z predošlých vzdelávacích aktivít, alebo sa inšpirujú tým, čo nájdu na sociálnych sieťach. Takmer polovica učiteľov sa pýta žiakov, akým témam, či aktivitám by sa chceli venovať.
Bariéry
Podľa 73% učiteľov ZŠ a 69% SŠ by mala naša vláda mala vynaložiť viac úsilia na podporu vzdelávania o zmene klímy. Za najvýznamnejšiu prekážku rozvoja klimatického vzdelávania považujú učitelia nedostatok vzdelávacích príležitostí (63% ZŠ a 54% SŠ) a uvítali by odborné vzdelávanie o tom, ako o zmeny klímy učiť (84% ZŠ a 78% SŠ), vrátanie zahrnutia klimatického vzdelávania do vysokoškoloskej prípravy učiteľov (79% ZŠ a 71% SŠ). Takmer polovica učiteľov vníma bariéry v nedostatku vhodných vzdelávacích materiálov a nástrojov (52% ZŠ a 48% SŠ) a súhlasia s tým, že by pre nich malo MŠVVaŠ SR pripraviť viac zdrojov na podporu klimatického vzdelávania (81% ZŠ a 73% SŠ). Takmer polovica učiteľov vníma ako bariéry aj záväzky vyplývajúce zo Štátneho vzdelávacieho programu (49% ZŠ a 47% SŠ). So žiadnymi prekážkami sa nestretáva len 14% učiteľov ZŠ a 19% učiteľov SŠ.
Ak by si učitelia mohli vybrať z tém, ktorým by v rámci Štátneho vzdelávacieho programu alokovali viac zdrojov, prioritne by si vybrali environmentálnu výchovu (45% ZŠ a 40% SŠ). Druhou najviac podporenou témou by bola ochrana života a zdravia (16% ZŠ a 18% SŠ).
